1. |
30th Dr. & 29th St.
01:48
|
|||
2. |
Oslavujem a spievam
04:23
|
|||
Oslavujem a spievam svoje ja
a čo prijímam ja, prijmeš aj ty,
veď každý môj atóm rovnako patrí aj tebe.
Uvoľňujem sa a vyvolávam svoju dušu v čase,
túlim sa k zemi, len tak,
pozorujem steblo letnej trávy.
Tento môj jazyk, každý atóm krvi,
čo vzchádza z tejto zeme, vzduchu,
stvorený rodičmi, ktorých tu rovnako stvorili rodičia pred nimi.
Ja, slobodná, tridsať sedemročná
tu vychádzam v plnej sile,
ktorá ma dúfam neopustí ani v posledný deň.
|
||||
3. |
Počujem
03:37
|
|||
Počujem váš šepot,
Ó hviezdy nebies,
Ó slnká –
Ó trávy haliace hĺbky hrobov –
Ó nekonečné prenosy a zviditeľnenia,
ak z vás nevychádza ani slovo,
čím by malo byť moje?
Neuchopiteľný prúd,
čo rozohráva farby jesenného lesa,
mesiac, čo klesá do kvílenia hĺbok súmraku,
skoky a kmitanie,
živé záblesky v šerosvite
– a pád k nezvratne sčernetým stonkám,
čo sa rozkladajú v bahne,
stŕhanie k ničomnosti obnažených hnátov.
|
||||
4. |
Mesto spí a krajina spí
03:22
|
|||
Mesto spí a krajina spí,
živí spia v jednom čase
a mŕtvi tiež spia vo svojom.
Mesto spí a krajina spí,
starý manžel spí pri svojej žene
a mladý spí pri mladej,
a všetci spolu plynú v mojej piesni.
|
||||
5. |
Pohnutie dotykom
03:10
|
|||
Všetky veci sú formou
dokonalej podstaty,
neklamú zjavením,
no ničomu sa ani nebránia,
násilie pôrodu je im z iného sveta,
práve ony, neviditeľné,
sú moje najväčšie lásky,
veď čo je viac a čo menej
než pohnutie dotykom?
|
||||
6. |
Máš už silu ó duša
04:03
|
|||
Máš už silu, ó duša,
vydať sa so mnou
do tej neznámej zeme,
kde niet ani cesty
ani prachu pod nohami?
Zeme, ktorú nepoznajú mapy ani sprievodcovia,
kde nezachytíš zvuk ani dotyk rúk,
ani krásna pleť, oči, ani pery ťa tam nepotešia.
Nevyznám sa v nej, ó duša,
aj teba vždy ešte len čaká, panenská prázdnota,
neprístupná krajina,
ktorá skrýva všetko za hranicou snov.
Až kým sa uvoľnia aj posledné väzby,
okrem tých skutočne kozmických,
Času a Priestoru,
a už nás nebude ťažiť tma,
gravitácia či iný obmedzený význam.
|
||||
7. |
Amerika spieva
06:03
|
|||
Amerika, počujem tvoj spev,
počujem rôzne piesne od srdca,
počujem spev mechanikov,
každý z nich spieva plnou parou vpred,
tesárovi je piesňou meranie trámov a debnení,
murár spieva, keď si chystá náradie,
ale aj keď má hotovo,
strojník spieva všetkým, čo na lodi ovláda,
plavčíkovou piesňou je zas krása čistej paluby,
obuvník spieva priamo z lavice
a klobučník v skúšobnom postoji,
spev chlapov, čo robia s drevom,
spev toho, čo za úsvitu ženie stáda,
jeho pieseň počas obeda a do západu slnka,
lahodný a jemný spev matky,
mladej ženy pri práci,
spev dievčat pri šití a praní,
každý z týchto ľudí spieva iba to,
čo je mu vlastné,
počas dňa, čo patrí k nemu a v noci,
čo patrí k nej,
družina mladíkov, silných a priateľských,
mocným hlasom lúdi melódie z dychtivých úst.
|
||||
8. |
Zastav sa
04:55
|
|||
Zastav sa,
preži so mnou deň a noc
a objavíš prameň všetkej poézie,
ožiješ božským svetlom
zeme i slnka
a miliónov
nevídaných sĺnk.
|
||||
9. |
Spev tebe - Budúcnosť
04:26
|
|||
Jednu pieseň Amerika,
ešte kým som tu,
s fanfárou chcem vyspievať,
Spev Tebe – Budúcnosť.
Chcel by som dať formu
Národu nekonečna,
ukázať spojenie nástrojov Orchestra orchestrov,
Tela a Ducha,
skutočné spojenie,
Úniu ako zmluvu všetkých nadovšetko,
Hľadám cestu k Domu,
no ten prenechám tým, čo prídu po mne.
Môj spev je spevom viery,
spevom Pripravených,
veď Život a Príroda otvárajú...
|
||||
10. |
Zvuky zimy
03:03
|
|||
Počúvam zvuky zimy,
svetlo na vzdialených štítoch
– iná perspektíva
na svet, kde si píska lokomotíva
– a vinú sa polia, stodola a dom,
vzduch plný vášní
– aj nad obilím a zátišiami ovocia,
ladiace tóny detí a žien
– údery cepov a robotného tepu,
rytmu pier pamätníka,
ktorý ticho pripomína,
že ani on svoj hlas neopustí,
kým v mraze šedín nedodýcha.
|
||||
11. |
Noc v prérii
03:04
|
|||
Noc v prérii,
je po večeri,
oheň dotlieva,
na smrť unavení cudzinci
spia zahalení v dekách,
ja idem svojou cestou
- no teraz stojím,
aby som sa pozrel na hviezdy a vidím,
vidím ich vo svetle ako ešte nikdy.
|
||||
12. |
Blúdim videním
08:44
|
|||
Celú noc blúdim videním,
bez stôp, zľahka a svižne,
kráčam úplne ticho, a strácam sa,
pri každom spiacom
sa skloním vidiacimi očami nad jeho zavreté,
blúdim do prázdna, zmätený, stratený, zranený, netuším
kde je sever a kde juh,
neverím, nevládzem, skláňam sa k zemi.
Akí sú vážni a vznešení,
títo vystretí a rozopätí,
a ako len ticho dýchajú,
tieto deti, uložené do trávy.
|
Streaming and Download help
If you like Pospiš/Sillay/Nikitin, you may also like:
Bandcamp Daily your guide to the world of Bandcamp